Láska osvietenej bytosti

Malý príbeh zo života Vivekanandu:

Raz v noci sa Vivekananda zobudil o druhej ráno a prebudil svojich žiakov. Jeho žiaci sa  preľaknuto pýtali, čo sa deje. Vivekananda odpovedal, že cíti veľkú bolesť a že na určitej časti sveta bola prírodná kalamita, ktorá mu spôsobune túto bolesť. Na druhé ráno noviny oznámili obrovské zemetrasenie na ostrovoch Fiji, ktoré si vyžiadalo mnoho životov.

Vivekananda bol tak citlivý, že cítil aj kalamitu, ktorá sa stala na inom kúsku zeme, tisíce míľ vzdialenej! Môžu byť obyčajní ľudia takto citlivý? Ani keď ochorie váš sused, to na vás nemá žiaden efekt!

Malý príbeh:

Muž zavolal svojmu lekárovi a povedal, „ Pán doktor, myslím si, že by ste nás mali navštíviť a vyšetriť moju ženu.“

Doktor sa opýtal, „Prečo? Necíti sa dobre?“

Muž odpovedal, „Myslím že nie, pán doktor. Včera vstala ako zvyčajne, dala si kúpeľ, navarila obed, poslala deti do školy, upratala dom, oprala prádlo, priviezla deti zo školy, urobila s nimi úlohy a keď okolo pol noci išla spať, tak sa sťažovala, že je unavená. Myslím, že by ste sa na ňu mali prísť pozrieť.“

My sme sa stali tak bezcitní! Nedokážeme sa vcítiť do druhej osoby, ktorá s nami žije 24 hodín denne, 365 dní v roku. Na druhej strane osvietené bytosti sú hlboko citlivé voči vesmíru, ktorý ich obklopuje.

To čo sa stalo Vivekanandovi, je to, čomu hovoríme empatia. Buďte si istý, nie je to súcit, je to empatia. Súcit je veľmi povrchné slovo. My sme schopní súcitu Keď vám niekto povie o svojom utrpení, jednoducho ho v ňom utvrdíte, to je súcit! Ak vám známa povie, že jej manžel je chorý, poviete jej:  „To je strašné, to je ale smola. Neboj sa, všetko bude v poriadku.“ V mene súcitu jej potvrdíte jej utrpenie a ona nám na oplátku povie, že sme tak starostliví a milujúci.

V skutočnosti ľudia nás majú radi preto, že sme im odsúhlasili, že prekonávajú toľké utrpenie. Je to pre nich jemné povzbudenie ega. Cítia sa dobre, pretože sme uznali, že zvládajú také veľké starosti. Tomuto spoločnosť hovorí súcit.

Čo však cíti majster, nie je súcit, je to empatia. Empatia je, keď cítite utrpenie druhého vo svojom bytí. Potom vám osoba nemusí povedať o svojom utrpení, ale vy to jednoducho viete, pretože existenčná energia vo vás to cíti.

Majstri sú s vami jedno, pretože sú jedno s existenciou, a vy ste súčasťou existencie. Iba vám sa zdá, že ste oddelení. A pretože tvoria jedno s vami, cítia vašu bolesť v ich srdci. Neexistuje pre nich iný spôsob. A majú schopnosť byť svedkom bolesti, ktorá s tým prichádza.

Z obyčajnej lásky sa rodia deti, zatiaľ čo zo skutočnej lásky sa narodí vaše skutočné „ja“. Dávate si tak nový život a transformáciu. Tak ako z húsenice sa stane motýľ, človek sa stane uvedomelou dušou, Prebudí sa do energetizujúcej lásky, ktorá v ňom leží neobjavená.

Majster vás pretransformovuje svojou láskou. Ja vždy hovorím svojím žiakom, „Keď mám s vami súcit, klamem vás, ale keď vás hreším, učím vás.“ Tak či tak rastiete! Niekedy vám ukážem svoj súcit veľmi milujúcim spôsobom, aby ste boli viac poddajní mojím transformačným prstom! Niekedy vám ukážem môj súcit tým, že vás pokarhám, aby som vás ponoril do hlbšieho vedomia. V obidvoch prípadoch dôvodom je čistá láska.

Majster je oceán nekonečnej lásky, a vie iba dávať. Keď k nemu pristúpite s miskou, vezmete si späť iba misku. Keď k nemu pristúpite so džbánom, vezmete si od neho plný džbán. Všetko záleží na tom, akí ste smädní. Čím väčší je váš smäd, s o to väčšou nádobou k nemu prídete.

Ale on sa stále pozerá ako k nemu pristupujete s nádobami rôznych veľkostí a tajne sa smeje nad vašou neistotou, nad hrou vašej mysle, ktorú na neho premietate!

Buďte si istý, nežiadam vás aby ste milovali Boha alebo nejakého majstra. Je veľmi ťažké milovať niečo, čo ste nikdy nevideli. Ale môžete milovať všetko okolo seba. Môžete milovať zvieratá, rastliny a ľudí. Jednoducho ich milujte bez dôvodu okrem zo samotnej radosti z toho ze ich milujete.

Cíťte s nimi hlboké spojenie a milujte ich. Keď to začnete robiť, vytvoríte si vieru v existenciu, pretože existencia je spoločným vláknom, ktoré pretkáva všetky veci. Viera je niečo, do čoho vás nemôžu donútiť. Ak viera príde z donútenia, budete si v sebe neustále uchovávať hlboký odpor voči objektu vašej viery.

Keď sa vo vás prebudí viera sama, pomaly sa vaša láska stane láskou voči celej existencii. Potom sa vo vás zakorení to najvyššie náboženstvo – náboženstvo vďaky a lásky.

Vďačnosť a láska sú úzko spojené. Ak zažijete vďačnosť v podstate vášho bytia, bude vo vás iba láska a nič viac. Prvý krok ku prežívaniu skutočnej lásky je pocit vďačnosti. Pokiaľ cítite nespokojnosť vo vašom živote, nemôže vo vás existovať skutočná láska.  Vďačnosť a láska idú ruka v ruke.

Ako komplikujeme lásku

Keď Vivekananda hovorí, Vstaňte! Prebuďte sa! Znamená to že spíme? Samozrejme! Spíme aj bez toho, aby sme vedeli že spíme. Súdime, zatiaľ čo spíme. Kritizujeme, zatiaľ čo spíme. Preklíname, zatiaľ čo spíme. Myslíme si, že sme prebudení, a kritizujeme. Myslíme si, že vieme všetko o všetkom, vrátane lásky.

Malý príbeh:

Jeden muž mal bohatú starú tetu, ktorú pravidelne navštevoval. Dychtil po jej bohatstve a urobil by čokoľvek aby ju potešil.

Jeho teta vlastnila dve mačky, ktoré milovala.

Tento muž o tom vedel a staral sa o jej mačky veľmi svedomite dúfajúc, že si tak tetu získa.

Jeho tajným želaním bolo, aby ho teta vymenovala za jedného z dedičov v jej poslednej vôli.

Tento muž k nej chodil každý deň, nakŕmil mačky mliekom, hral sa s nimi, strávil tam veľa času a znova odišiel.

Táto stará pani bola nadšená spôsobom, akým sa staral o jej mačky.

Onedlho zomrela. V jej poslednej vôli mu zanechala svoje dve mačky.

Viete si predstaviť to sklamanie tohto muža? Musel sa cítiť podvedený!

Pri obyčajnej láske je veľká možnosť, že sa budete cítiť podvedení. Ľudia milujú kvôli bohatstvu, pre láskavosti, ktoré pre ne urobia iní, pre slová rady, ktoré dostanú, pre zábudlivosť tých, ktorých zneužívajú...a čo ja viem čo ešte.

Láska je vždy spojená s nejakým dôvodom. Ale ľudia to nikdy neakceptujú ako fakt. Neakceptujú to, pretože sú oklamaní ich obyčajnou láskou. Myslia si, že toto je spôsob ako sa láska zrodí. A myslia si, že zatiaľ čo oni sú tak milujúci, ja ich lásku len ponižujem.

Úprimne, keď si sadnete a sami porozmýšľate, pochopíte, že to čo hovorím je pravda. Úprimne sa spýtajte samých seba a uvidíte.  Na chvíľu si sadnite a snažte sa predstaviť si, ako by ste reagovali, keby sa váš otec alebo mama, alebo sestra zachovali voči vám mierne iným spôsobom. Potom pochopíte, o čom hovorím.

My neustále od niekoho niečo potrebujeme. A preto si neustále budujeme chodníček k tomu, aby sme to od nich dostali nenásilným spôsobom. Tento nenásilný spôsob je to, čomu hovoríme láska. Nemyslite si, že sa to týka iba získania materiálneho bohatstva. Aj keď očakávame hoci aj to, aby sa určitá osoba správala určitým spôsobom, tak sa správate podľa nich. Pokiaľ sa obaja správate týmto spôsobom, tak sa milujete. Ak niekto niekde niečo vynechá, vaša láska zažije okamžitý pád!

Zoberme mňa ako príklad. Všetci tvrdíte, že ma veľmi milujete. Každý z vás má určitú predstavu o tom, ako by som sa voči vám mal správať. Ja sa jednoducho správam tým spôsobom. To je to, čo vlastne teraz robím. A čo sa stane? Keď sa na vás čo len raz neusmejem, alebo poviem niečo čo sa nehodí do vášho obrazu, do vašej predstavy, začnete si myslieť, že už vás nemilujem.

Začnete si myslieť, že na koniec nie som až taký milujúci. Začnete mať predstavy o tom, prečo som vám povedal určitú vec, alebo prečo som sa na vás neusmial. Možno som hovoril k niekomu inému, alebo možno som sa na vás neusmial len preto, aby sa vaše ego trochu ustálilo. To je všetko! Ale vy toto nepochopíte a začnete si to vysvetľovať podľa svojho slovníka lásky. Čo sa stane potom? Upadnete do hlbokého trápenia.

A takto komplikujete lásku. Aspoň v mojom prípade ja k tomu nepridávam komplikácie z mojej strany! Predstavte si, čo sa stane, keď sa dvaja z vás začnú rozprávať týmto štýlom? Vznikne úplný chaos! Budete sa jednoducho pohybovať od nízkej lásky k vysokej láske po nízku lásku. To je všetko!

Ľudia mi hovoria, „Svamiji, my milujeme svoje deti...“

Čo sa týka ich neposlušnosti, koľko krát ste na nich nadávali? Jedno dievča mi v ašráme povedalo, „ Svamiji, moja mama miluje moje deti iba vtedy, keď sa slušne správajú. Chce aby som priviedla moje deti ako ukážku jej vnúčat pred jej priateľov a potom ma vyhreší za chaos, ktorý spôsobili!“

Keď sa pozriete na deti, pritiahne vás ich nevinnosť. To je jedna vec. Druhá vec je tá, že vám to dáva pocit pýchy, pozdvihuje to vaše ego, keď vidíte, že sú vaším výtvorom. A samozrejme, že ich živíte a robíte ich šťastnými. Ale čo hovorím je, že táto láska má takisto limity a preferencie. Je veľmi subjektívna a to podľa toho, aké rôzne sú deti.

Malý príbeh:

Muž vylieval betón na novú cestu.

Práve keď dokončoval jeho prácu, pribehla zo susedstva skupinka detí a zanechala v čerstvom betóne stopy.

Ten muž sa veľmi rozčúril a začal hlasno nadávať na tie deti.

Jeho priateľ sa ho opýtal, „Čo sa stalo? Myslel som si, že máš rád deti?“

Muž mu odpovedal, „Áno mám, ale nie na betóne.“

Obyčajná láska vždy príde s nejakými podmienkami! Niekde naspodku sú vždy napísané malými písmenkami určité podmienky. To je to, čo sa vám snažím povedať. Mi milujeme ľudí pod podmienkou ich mena, miesta, našej nálady a situácie.

Láska, ktorá oslobodzuje

Rodičia učia svoje deti dôvody pre ktoré by mali cítiť a vyjadrovať lásku. Od útleho veku nás rodičia a spoločnosť učí, že láska sa spája s určitými dôvodmi.

Ale učíme svoje deti ako milovať Zem? Učíme ich ako milovať prírodu? Nie! Ale určite ich učíme  milovať svojich príbuzných. Učíme ich milovať nás samých. Učíme ich milovať každého, kto im je určitým spôsobom potrebný. Keď ich budete učiť milovať prírodu, zasejete v nich semienka skutočnej lásky.

Videl som mnohých rodičov, ktorí učia svoje deti odhadzovať odpadky na verejnosti a ničiť krásu prírody. Tí istý rodičia, ktorí učia deti aby milovali svoju rodinu, ich učia, aby ničili prírodu. Ak máte v sebe skutočnú lásku, nebudete ničiť prírodu. Budete milovať prírodu aj ľudí rovnako. 

My dospelí sa musíme naučiť zasievať do detí tie správne semienka. Iba potom z nich vyrastú vytúžené rastlinky. Iba keď vytvoríme tie správne podmienky na prekvitanie lásky v dieťoch, budú skutočne prekvitať. Meditácia pomáha zasievať tie správne semienka a pomáha vytvoriť správny priestor vo vnútri. Totižto nič sa nedá donútiť zvonku. V momente, keď je niečo donútené nasilu, stretne sa to s odporom, pretože dotyčný bude pod nátlom, ktorému inak hovoríme povinnosť.

Láska, o ktorú všetci nazývame láskou je v skutočnosti len psychologické otroctvo. Zotročíte si osobu v mene lásky a tá osoba potom cíti povinnosť správať sa k vám určitým spôsobom. V prípade fyzického otroctva aspoň viete, že ste otrokom. Ale psychologické otroctvo je tak zamaskované, že ani neviete, že ste jej otrokom.

Prečo si myslíte, že je v nás toľko pocitu viny? Je to preto, lebo láska ktorú my poznáme v nás vždy spôsobuje pocity viny. Keď je láska úplná, skutočná, keď je to len čistá energia vyžarujúca z nášho bytia, tá nikdy neprináša pocity viny. Vždy keď máme v láske pocit viny, je to iba preto, že sme nikdy nemilovali dosť, že sme niekde zlyhali. A prečo sme nemilovali dosť? Pretože nás učili iba láske, ktorá má určité dôvody, nikdy nás neučili pravej láske.

Pozrite sa spätne na situácie, kedy ste niekoho milovali úplne. Zistíte, že nemáte žiadny pocit viny alebo smútku, keď daná osoba zomrie. Možno vám bude smutno kvôli fyzickému odlúčeniu, ale nikdy nebudete cítiť, že ste niečo nedokončili, premeškali. Keď poviem ozajstná, pravá láska, nemyslím tým to, že ste mali naplniť všetky očakávania a želania tej osoby. Myslím tým, že ste mali byť ustálení v sebe samom a vyžarovať voči nim energizujúcu lásku, vidieť a rešpektovať ich ako súčasť existencie.

Ak by ste to robili takto, váš vzťah by bol úplný, totálny a necítili by ste vinu, keby umreli. Rodina do nás vždy zasieva pocity viny, aby mohla mať nad nami kontrolu. Vina nie je nič iné ako pozostatky mnohých druhov emócii kvôli tomu, že ste neprežili danú emóciu naplno. Nikdy nedovoľte, aby vás posadli pocity viny.

Nehovorím, že máte robiť čo si zmyslíte, a necítiť žiadnu vinu. Hovorím len, žite úplne, z vášho vnútra, s hlbokým vedomím a pochopením. Potom vo vás nezostane žiadny priestor na vinu.

Skutočná láska vždycky dáva bez dožadovania a očakávania. Nepozná žiadne „brať“. Pozná iba „dávať“. A tak isto ju nemôžte vytvoriť. Je to asi takto: môžete síce vyrobiť umelú ružu, ktorá bude vzyerať presne ako živá, ale bude mať vôňu živej ruže? Nie! Takisto, ani skutočná láska sa nedá vytvoriť, je to len umelá imitácia.

Aby vyrástla skutočná ruža, musíte vytvoriť správne podmienky, správnu hlinu, správne množstvo vody, a potom vyrastie sama o sebe. Takisto aby sa vo vás zrodila skutočná láska, musíte vytvoriť vedomie, jasnosť a hlboké pochopenie v vás samých, a pravá láska prekvitne sama z vášho vnútra.

Na jednom vysokoškolskom stretnutí sa ma jedno dievča opýtalo, „ Swamidži, bolo na príčine zlyhanie v láske, ktoré je dôvodom, že si sa stal sannyasi?“ (askét).

Povedal som jej, že to bol práveže úspech v láske, ktorý spôsobil, že som sa stal sannyasi! Zlyhanie v láske môže vytvoriť iba Devdasu (hrdinu nejakého indického príbehu), nie sannyasiho! Iba keď dokážete milovať celý svet, môžete sa stať sannyasi. Iba keď dokážete milovať celý svet, je vo vašom vnútri skutočná láska.

Skutočná láska existuje aj bez vzťahu. Iba obyčajná láska sa zrodí len vtedy, kde existuje nejaký vzťah. V obyčajnej láske milujete svojho otca, pretože vás živí. Milujete svoju matku, pretože sa o vás stará. Milujete svojho priateľa, pretože vám dáva zmyslové potešenie.

Skutočná láska nie je takáto. Nehovorí totiž: „toto je môj otec, musím ho milovať.“  Nie! Vie iba, ako neustále milovať všetkých a všetko. Obyčajná láska zaväzuje, zatiaľ čo skutočná láska oslobodzuje. V obyčajnej láske existuje zlyhanie a úspech. V skutočnej láske neexistuje úspech ani zlyhdanie, ONA proste JE, to je všetko. Úspech je, keď ju objavíme!

Ľudia si myslia, že keď sa vám nič nedarí, keď je všetka láska stratená, vtedy sa stanete sannyasi (asketicky žijúci človek) Nie! Ľudia si myslia, že sannyasis sú tí ľudia, ktorí sa všetkého vzdali kvôli frustrácii. Poviem vám: Je mi ľúto, keď si pomyslím na ľudí, ktorí hovoria takéto veci. Títo ľudia žijú v hlbokej nevedomosti. Neustále veci posudzujú zo stavu hlbokej nevedomosti. Pochopte: sannyas je najvyšší druh manželstva...s duchovnom!

Skutočný sannyasi je ten, ktor je tak silno milujúci a súcitný, že sa o nich hovorí, že kadiaľ prejdú, tam ani tráva nezomiera! Toto nie je len príbeh. Je to pravda. Skutočný sannyasi je ten, ktorý vyžaruje obrovský súcit a lásku voči existencii. Skutočný sannyasi je ten, ktorý vie, že modlitba je láska a láska je modlitba.

Keď ste v sebe našli skutočnú lásku, vaša modlitba bude len vyjadrením tejto lásky. Čo sú to Meera Bhajans? Sú to výlevy lásky Meeri, osvietenej bytosti z Indie. Meera je ctiteľkou Krishnu, ktorý je existencia samotná, a vo svojich piesňach vylieva svoje vnútro. Preto Meera Bhajans sú populárne ešte aj dnes. Energia v nich nikdy nevyhasne pretože je to energia existencie. Nie je možné cítiť takú lásku počas toľkých rokov, keby to bola obyčajná láska. Iba čistá láska môže vyžarovať takýto druh trvácnej energie.

A čo sa týka Meeri, jej Bhajans boli jej modlitby. Keď nájdete pravú lásku, nemáte inú možnosť. Modlitba sa stane láskou.

Obyčajná láska, akú poznáme my, nie je nič iné ako očakávanie, že niekto nasýti naše psychologické potreby, že nám niekto kto dá psychologickú podporu. Potrebujete niekoho, kto by sa postaral o vaše potreby, potrebujete niekoho, kto by vás pozdvihol, keď ste na dne, potrebujete niekoho, kto vás bude ľutovať a potvrdí vám vaše trápenie. Toto je to, čomu vy hovoríte láska.

Ale skutočná láska nemá meno, tvar, telo ani myseľ. Iba taká osoba, ktorá dokáže milovať celý svet za hranicami tohto všetkého sa môže stať sannyasi. Iba ten sa môže stať Vivekananda!

Rešpekt nie je láska

Ešte jedna vec: my si mýlime lásku s rešpektom. Keď milujete úplne, nič z toho čo urobíte, nemôže vyzerať ako bez rešpektu. Keď zbližšia pozriete na rešpekt, zistíte, že keď určitý ľudia urobia určité veci, vyzerá to úplne normálne, zatiaľ čo keď ich urobia iní ľudia, vyzerá to ako bez rešpektu. Energia osoby, ktorá robí danú činnosť je to, čo spôsobuje, že daná činnosť vyzerá  byť s rešpektom alebo bez rešpektu.

Keď je vaša energia prekypujúca, keď ste len milujúca energia, vtedy vám bude prepáčené všetko. Keď si sebou nie ste istý, zamotáte sa do problému s rešpektom. Nežiadam vám, aby ste mali nerešpekt, ja len hovorím, že keď vaša bytosť rezonuje láskou, reč vášho tela bude taká, že vaše skutky nikdy nebudú vyzerať ako by boli bez rešpektu. Ale ak ste zamotaní v rešpekte namiesto v láske, vtedy ste premeškali celú vec. Potom namiesto toho aby ste boli milujúci, začnete sa pretvarovať, a keď sa pretvarujete, tak nie ste úplní, kompletní.

Keď ste zameraní na rešpekt, budete sa pretvarovať, pretože rešpekt je spoločenský a jeho definícia sa neustále mení. Ale keď ste zameraní na lásku, rešpekt sa stane automatickým, príjemným vedľajším produktom. Takže ustáľte sa v láske a rešpekt príde automaticky.

Pamätajte si: Rešpekt je mŕtvy. Láska je živá. Rešpekt vytvára odstup, láska odstup nepozná.

Ľudia boli naučení mať strach a rešpektovať Boha. Nikto ich neučil milovať Boha. Nemôžu sa dotknúť sôch v chrámoch. Očakáva sa od nich, aby stáli v diaľke a poklonili sa. Sú naučení, aby boli pred Bohom ostražitý. Pochopte, prvú vec, ktorú by sme mali učiť naše deti, je milovať Boha.

Ak nedokážete milovať Boha tak nie je viac čo milovať, pretože Boh je všetko! Keď učíte svoje dieťa, aby nedokázalo milovať Boha, v skutočnosti ho učíte, že Boh je nás oddelený. Keď dávame Boha na piedestál, v skutočnosti dieťa oddeľujeme od celej existencie.

Majte určitú sociálnu inteligenciu a používajte rešpekt inteligentným spôsobom keď je to potrebné, to je všetko. Tento druh rešpektu sa bude diať s hlbokým vedomím a inteligenciou. Nespôsobí to, aby ste sa stali menej milujúcimi.

Malý príbeh:

Matka išla s dieťaťom na kolotoče.

Akosi na chvíľu stratila dieťa z dohľadu a navzájom sa stratili v dave.

Matka začala panikáriť a začala dieťa všade hľadať.

Zrazu začula za sebou hlas, „ Mária! Mária! Mária!“

Otočila sa a zbadala svoju dcéru.

Utekala k nej, objala ju a spýtala sa, „Ale prečo ma voláš Mária namiesto mama?“

Dieťa odpovedalo, „To by bolo na nič. Je tu toľko veľa mám!“

Deti sú stále ustálené v sebe, a sú viac živé a pozornejšie ako my. Ich nevinnosť, ich láska, ich reč tela hovorí za nich, nie ich slová. A preto nech čokoľvek povedia alebo urobia vyzerá nevinne, nikdy nie ako bez rešpektu. Ako náhle do nich vstúpi myseľ a sociálne podmieňovanie, táto nevinnosť zmizne. Potom ju musíme vynahradiť slovami a predstieraním.

Keď sa láska stane povinnosťou, stane sa záťažou. A keď sa stane záťažou, už to nie je oslava. Budete vždy pod tlakom si ju udržať.

Skutočná láska

Skutočná láska je niečo tak hlboké, tak energizujúce, že to nebudete poznať, pokiaľ to nezažijete. Láska je vyjadrenie energie, nie obchodná transakcia. Povedzte mi jednu vec: môžete milovať ľudí keď ich stretnete po prvýkrát? Z publika: nie Swamidži! Veď ich ani nepoznáme, tak ako ich môžeme milovať?

Presne! To je to čo si myslíte. Poviem vám, s trochou intelektuálneho pochopenia a meditácie si uvedomíte, že môžete milovať hocikoho bez dôvodu a bezpodmienečne! Môžete milovať stromy na ceste, hladkať ich a cítiť energiu, ktorá z vás plynie. Môžete milovať ľudí, ktorých stretávate na ceste bez toho, aby ste ich poznali. Láska je v skutočnosti vaše samotné bytie, nie nejaká vlastnosť, ktorú máte.

Nič nieje viac nepochopené, ako láska. Dnes láska je skôr ako transakcia. Keď vám niekto povie niečo pekné, vy ho milujete. Zajtra ak vám tá istá osoba dá menej pozornosti už ho nemilujete tak veľmi alebo ju pravdepodobne neznášate.

Do konca aj váš celoživotný priateľ, s ktorým každý deň četujete na počítači bude zrazu vyzerať nie až tak blízky keď povie niečo proti vášmu názoru. Kde je vaša láska v tom čase? Dočasne sa stratila!

Sú to len hry, ktoré hráte, hra v ktorej sa láska a nenávisť objavia striedavo. A tento vzťah láska – nenávisť vôbec nieje láska. Buďte si istý. Je to jednoducho vaša reakcia na osobu alebo situáciu, to je všetko. To je to, čomu my hovoríme láska. Toto nieje skutočná láska, je to subjektívna láska, to je všetko.

Skutočná láska nemá objekt. Je jednoducho tam, či je tam nejaký objekt, alebo nie. Skutočná láska je samotný subjekt. Nepozná žiaden objekt. Vy ste ten subjekt, a stali ste sa láskou, to je všetko. Akýkoľvek objekt, ktorý príde s vami do kontaktu, to cíti. Tak ako rieka prirodzene plynie a ľudia si ju užívajú na rôznych miestach ,na ktorých k nej prídu, skutočná láska vyžaruje z osoby a ľudia okolo nej ju dokážu cítiť.

V skutočnej láske nie je žiaden priestor na podmieňovanie. Tá energia vo vás by mala prekypovať a vyjadrovať sa ako láska. Je to vtedy, keď môžete prelomiť silno posplietané hranice vzťahov a vyjadriť sa ako krásna milujúca bytosť!

Aby sme dokázali objaviť, že vlastnosťou vášho bytia, ktorou je láska, môžeme urobiť dve veci. Prvá vec: neustále počúvať slová ako tieto aby vo vás vytvorili presvedčenie o skutočnej láske, aby vo vás vytvorili priestor na proces transformácie. Druhá vec: meditujte, aby sa transformácia mohla skutočne udiať.

V praktickom živote, keď vstupujete hlbšie a hlbšie do vzťahov pochopíte, že všetko, čo cítenie je skutočná láska, ale iba určitá forma dávať a brať. Je to všetko len prispôsobovanie sa, určitý druh kompromisu, pocity povinnosti, nejaký strach, nejaká vina. A to všetko v mene lásky.

Meditácia vás privedie za hranice tohto nesprávneho chápania lásky. Meditácia bude fungovať na úrovni bytia. Preto je to skratka! Keď musíte prejsť životom a naučiť sa všetko sami, bude vám to trvať celý život. Ale s meditáciou sa vo vás otvorí priestor, kde tieto veci jasne zažijete sami, nech ste akéhokoľvek veku.

Pochopte len túto jednu vec: Keď ste schopný milovať bezdôvodne začnete sa rozpínať ako nič iné. Váš svet bude zrazu vyzerať väčší ako život.  Bude tak ekstatický. Stanete sa zdrojom energie pre seba a pre iných. Budete tak prekypovať energiou, že sa to zákonite musí dotknúť iných. Nie je iná možnosť. Budete druhých jednoducho priťahovať.

O: Čo tak láska medzi matkou a dieťaťom? Nie je to nezištná láska?

Dokonca aj materská láska prichádza s očakávaniami. Mnohokrát ma ľudia konfrontovali s argumentmi keď som toto vyslovil. Ale poviem vám, matka miluje svojho syna, to je v poriadku, ale na koniec na tejto láske je napísané  nepísané očakávanie. Ak tento syn spôsobí malý konflikt, prvé slová, ktoré z nej vyjdu, bude to, že vymenuje všetky veci, ktoré pre neho urobila od malička. Malá štrbinka vo vzťahu úplne stačí na to, aby všetko vyšlo na povrch.

Skutočná láska je vyjadrením existenčnej energie vo vás a táto láska nikdy nemyslí na žiadne takéto hádky. Iba vie, ako plynúť bezdôvodne. Táto láska nevie ako udržiavať žiadny zoznam.

V momente, keď začnete vymenúvavať udalosti z minulosti, to znamená, že za vašou láskou

 boli vždy schované očakávania, a keď je to tak, nikdy to nemôže byť skutočná láska.

Je to tak isto v prípade syna. Syn miluje svoju matku, očakáva od nej aby sa o neho starala, očakáva od nej aby vstávala o piatej ráno a zabalila mu obed, očakáva od nej aby sa mu starala o šaty, bez vynechania jediného dňa. Obdivuje svoju matku, pretože si užíva tú starostlivosť, ten luxus.

Malý príbeh:

Chlapec sa učil v škole zlomky.

Jedného dňa sa ho učiteľ opýtal, „ keď máme tortu rozdelíme ju na päť porcií a každému z vaších rodinných členov dáme jednu z nich, aký zlomok koláča dostaneš?“

Chlapec odpovedal, „ 2/5 pán učiteľ.“

Učiteľ sa  opýtal, „ Ako to? Nenaučil si sa zlomky poriadne?“

Chlapec odpovedal, „ Pán učiteľ, moja mama mi dá aj svoj kúsok koláča.“

Matky sa chcú obetovať pre ich deti, to je pravda, lenže spôsob, akým sa obetujú je to, o čom tu hovoríme. Mali by to robiť jednoduché z prekypujúcej lásky, bez akýchkoľvek skrytých očakávaní. Udalosti sa v nich nikdy nebudú zaznamenávať, keď to robia z pravej lásky. A aj keď sa nejaké zaznamenajú, nevyjdu na povrch s pomstychtivosťou, keď sa stanú takéto veci.

Obyčajná láska vždycky prekvitá na očakávaniach. Nikto to nemôže poprieť, hoci ktokoľvek sa o to môže pokúsiť. Očakávania sú do lásky tak šikovne pretkané, že je veľmi zložité ich vidieť. To je ten problém.

V skutočnosti pokiaľ veci idú hladko, je ťažké veriť tomu, čo hovorím. Ale počuli sme o toľkých prípadoch, kde synovia a dcéry boli odpísaní z rodiny pre jednoduché dôvody! Len preto, že sa vydali mimo komunity, alebo kvôli hádke v rodine. Kde sa zrazu všetka láska tak náhle vyparila?

Pokiaľ sa niečo také neudialo, syn alebo dcéra, boli veľmi milovaní. Čo sa zrazu stalo? Ako sa to môže zrazu vypariť, ak to bola skutočná láska? Skutočná láska nemôže byť nikdy zastavená, pretože nieje viazaná cyklom príčin a následkov.

Do konca aj počas malicherných rodinných sporov,  ak sa pozriete dôkladne pochopíte ako je vaša láska viazaná. Len sa pokúste zmeniť pár vecí vo svojom živote a pozorujte, ako bude vaša rodina na to reagovať.

Čo sa týka detí, pokiaľ sa o nich budete starať v mene lásky, oni si to budú takisto užívať v mene lásky. Pokiaľ si nepôjdete proti srsti, všetko bude v poriadku. Ak  sa jeden z vás začne správať nečakaným spôsobom atmosféra lásky sa zmení, tá príchuť sa zmení.

Láska, ktorá je pred neustálou hrozbou, nie je skutočná láska, je to len naaranžovaná láska. A čokoľvek naaranžované nemôže byť úplné. A keď niečo nie je úplné, je to vždy pod neustálou hrozbou. Láska musí byť úplná oslava, nie povinnosť.